• Žiadna porucha správania neexistuje izolovane, tvorí vždy zložitý a jedinečný systém faktorov a súvislostí.
• Je výpoveďou o zažitých skúsenostiach dieťaťa v rôznom prostredí.
• Jedna čiastková zmena k dobrému môže zmeniť celý systém fungovania k lepšiemu. Nutná je ale spolupráca všetkých členov systému a vzájomná snaha o dosiahnutie zmeny.
• Zmena postoja a správania u dospelého môže spôsobiť zmenu u dieťaťa častokrát bez ďalších opatrení.
• Zmena sa deje len na základe prijímacieho vzťahu. Bez dostatočného pochopenia, o čo u dieťaťa ide, a ochoty spolupracovať sa mení pomáhanie na bojisko „kto z koho“, kde sú spravidla len porazení.  
• Zmena je žiaduca aj u toho, kto sa javí, že pomoc odmieta. Dôvodom je, že už stratil nádej, dôveru alebo rezignoval pre mnohé sklamania. Dôležité je znovunadobudnutie dôvery u dieťaťa.

4.          Neopodstatnené zníženie záujmu, lebo dieťa „nemá na to“, je lenivé a pod., môže viesť nielen k strate jeho motivácie vynakladať akékoľvek úsilie, ale aj k ďalším poškodeniam. Týmto sú ohrozené najmä deti s poruchami vývinu a učenia. Ak pri vynaloženej veľkej námahe nedosiahne dieťa zážitok úspechu, ale postihne ho trest (možno len v podobe prejavov sklamania rodiča/učiteľa, výsmechu, vyčlenenia, navýšenia úloh), nevytvára sa dynamická rovnováha medzi napätím a uvoľnením a prichádza k preťažovaniu. Dieťa zostáva frustrované, nastupuje hnev alebo vzdor, pričom dieťa môže tieto emócie skrývať/zvnútorňovať alebo prejavovať navonok vo forme "nevhodného správania". 

                                               

     Pomoc dieťaťu pri problémovom správaní:

        Pri snahe o dosiahnutie zmeny u dieťaťa je dôležité nezameriavať sa na nedostatky, ale identifikovať najprv to, čo sa javí byť v poriadku, aké sú klady a prednosti dieťaťa, a na tom postaviť intervenciu. Ak dieťa častejšie zažije skúsenosť úspechu, je väčšia šanca, že vymení neadekvátne správanie a následne má možnosť spoznať, že zrelšie a veku primeranejšie správanie prináša viac radosti a spokojnosti nielen jemu samotnému, ale profituje z neho aj okolie. Domáce prostredie, ale aj prostredie školy, by dieťaťu malo túto skúsenosť sprostredkovať.                           

     Dôležité je vedieť identifikovať nielen ťažkosti dieťaťa v učení a rušivé správanie, ale aj situácie, ktoré sú pre dieťa ohrozujúce alebo zaťažujúce, či už v dysfunkčnej rodine alebo v triednom kolektíve. Z toho dôvodu je žiaduca úzka spolupráca školy a rodiny.                                                                                                       

      Nie je ľahké prelomiť bariéru strachu, odmietnutia, pocitov viny alebo hanby, či už na strane dieťaťa lebo rodiča, a práve pre elimináciu týchto problémov sú k dispozícii odborníci v prostredí školy (špeciálny pedagóg, školský psychológ) alebo v CPPP - centrum pedagogiko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorí by mali byť nápomocní pri identifikácii podporných zdrojov zvládania a mobilizácii schopností dieťaťa napredovať a dosiahnuť žiaducú zmenu.     

    Dôležité je nestratiť pri ťažkostiach zo zreteľa dobro dieťaťa a uvedomiť si, že zmeny sa dejú len za predpokladu bezpečného, vyváženého a podporného vzťahu.

 

                               

     Milí rodičia, ak máte otázky, prípadne by ste požadovali bližšie informácie ohľadom problémového správania Vášho dieťaťa, neváhajte ma kontaktovať - viď info v priečinku "Kozultačné hodiny", prostredníctvom edupage, alebo triedneho učiteľa.